Potrebujeme záruku, že dlhy sa budú znižovať ročne aspoň o 1 %, čo v
bežných časoch nie je príliš ambiciózny cieľ, pokračoval Linder.
Myšlienke zachovania únikovej doložky pre mimoriadne okolnosti zostáva
Nemecko podľa neho naďalej otvorené. Minister tiež odmietol tvrdenia, že
Berlín je so svojím dôrazom na rozpočtovú disciplínu v EÚ izolovaný.
"Je veľa členských štátov, ktoré majú rovnaké obavy ako my," hoci
ich je možno menej počuť, dodal. Konkrétne krajiny odmietol
špecifikovať s poznámkou, že nie je hovorcom svojich kolegov.
"Namiesto toho, aby sme uľahčovali zvyšovanie verejného dlhu, mali by
sme vynaložiť všetko úsilie na to, aby sme sa vydali cestou
udržateľných verejných financií," zdôraznil Lindner. Poukázal pritom
na situáciu v Nemecku, kde v otázke udržateľnosti verejných financií
jeho protrhová Slobodná demokratická strana (FDP) našla zhodu s dvoma
ľavicovými partnermi, sociálnymi demokratmi kancelára Olafa Scholza a
stranou Zelených.
"Ak sme v Nemecku schopní nájsť konsenzus, potom by naše návrhy mali byť prijateľné pre širší okruh členských štátov,"
konštatoval. Ak sa dohoda nedosiahne, stále platí Pakt stability a
rastu, ktorý je potrebné rešpektovať ako právny základ, kým sa nepodarí
zaviesť nové pravidlá, pokračoval Lindner. "Najudržateľnejšie riešenie je pre mňa dôležitejšie ako najrýchlejšie riešenie," doplnil.
Na otázku o krajinách ako Taliansko alebo Grécko, ktoré sa obávajú, že
rýchlejšie znižovanie dlhov by mohlo ohroziť ich hospodársky rast,
odpovedal, že redukciu verejného dlhu o 1 % ročne nepovažuje za príliš
ambiciózny cieľ.
Členské štáty na jednej strane musia udržať vysokú úroveň investícií verejného sektora, "na druhej strane neexistuje žiadna realistická alternatíva znižovania deficitu a miery zadlženia", zdôraznil.
Za najvážnejšiu súčasnú hrozbu pre hospodársky rozvoj označil vysokú
infláciu, čo je podľa neho predmetom všeobecnej zhody na úrovni
členských štátov aj Komisie. Potrebná je preto zmena fiškálnych politík,
čo predpokladá aj ukončenie expanzie verejných výdavkov súvisiacich s
pandémiou a energetickou krízou po ruskom útoku na Ukrajinu.
Pakt stability a rastu je dohoda medzi členmi EÚ o koordinácii ich
rozpočtových politík, ktorý stanovuje strop pre verejný dlh na úrovni 60
% hrubého domáceho produktu (HDP) a pre deficit verejných financií na
úrovni 3 % HDP.
Pravidlá boli pozastavené v roku 2020, z dôvodu pandémie ochorenia
COVID-19. Dočasné prerušenie ich platnosti, takzvaná všeobecná úniková
doložka, malo umožniť vládam, aby podporili ekonomiky zasiahnuté
pandémiou a protiepidemickými reštrikciami. Komisia predložila v apríli
návrh reformy paktu, ktorá počíta so zachovaním súčasných stropov pre
deficity a verejné dlhy.
Po novom by mali členské štáty predkladať národné plány, v ktorých na
štyri roky rozpracujú ciele fiškálnej politiky, opatrenia na zníženie
dlhu, reformy a investície. Plány by po posúdení zo strany Komisie
následne schvaľovali členské štáty na základe spoločných kritérií.
Brusel chce navyše každému štátu stanoviť tzv. technický cieľový plán,
ktorý by šiel nad rámec súčasných maastrichtských kritérií
podmieňujúcich vstup do EÚ a prijatie eura ako spoločnej meny.